Jaskyňu pod slovenským názvom Csertowa Pecz spomína už Matej Bel v knihe Notitia Hungariae novae historico geographica vydanej roku 1742. V monografii Nitrianskej župy z roku 1898 sa uvádza pod maďarským názvom Ördögkemencze (slov. Čertova pec). Jaskyňu preskúmal v rokoch 1958 – 1961 PhDr. Juraj Bárta CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Roku 1981 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Prírodnou pamiatkou bola vyhlásená v roku 1994 s novelizáciou z roku 2008.
Jaskynné sídlisko lovcov v staršej dobe kamennej. Výskumom bolo zistené viacvrstvové osídlenie. Najstaršie z posledného interglaciálu reprezentuje moustierská kultúra zo stredného paleolitu, kedy ju obýval človek neandertálskeho typu. Je to najstaršie známe jaskynné osídlenie u nás. Nasledovalo osídlenie kultúry szeletien z mladšieho paleolitu. Štiepané a retušované kamenné nálezy a ulitníky z tejto lokality možno spájať s nálezmi z oblasti Čierneho mora.
Patrí medzi tunelovité jaskyne a je obojstranne priechodná. Jej západný bránovitý portál, obklopený bralovitými výčnelkami, sa otvára v približne 12 m vysokom vápencovom brale. Jeho šírka je 4,5 m a výška 5,3 m. Jaskyňu pretína niekoľko tektonických puklín. Je 27 m dlhá, priemerne 6 m široká a jej maximálna výška je 4,6 m. Smerom k východnému vchodu sa výška jaskyne znižuje. Vnútorný priestor osvetľuje oknovitý otvor na severnej strane. Vytvorená bola krasovatením dolomitického vápenca pri niekdajšej vyššej eróznej báze Malého jarku, je teda potočného pôvodu. Predstavuje vzácnu archeologickú a paleontologickú lokalitu s dokladmi o viacnásobnom paleolitickom, halštatskom osídlení. Pri jaskyni sa nachádza rovnomenný motorest.
(https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/)
Interpret: http://audionautix.com/
Jaskynné sídlisko lovcov v staršej dobe kamennej. Výskumom bolo zistené viacvrstvové osídlenie. Najstaršie z posledného interglaciálu reprezentuje moustierská kultúra zo stredného paleolitu, kedy ju obýval človek neandertálskeho typu. Je to najstaršie známe jaskynné osídlenie u nás. Nasledovalo osídlenie kultúry szeletien z mladšieho paleolitu. Štiepané a retušované kamenné nálezy a ulitníky z tejto lokality možno spájať s nálezmi z oblasti Čierneho mora.
Patrí medzi tunelovité jaskyne a je obojstranne priechodná. Jej západný bránovitý portál, obklopený bralovitými výčnelkami, sa otvára v približne 12 m vysokom vápencovom brale. Jeho šírka je 4,5 m a výška 5,3 m. Jaskyňu pretína niekoľko tektonických puklín. Je 27 m dlhá, priemerne 6 m široká a jej maximálna výška je 4,6 m. Smerom k východnému vchodu sa výška jaskyne znižuje. Vnútorný priestor osvetľuje oknovitý otvor na severnej strane. Vytvorená bola krasovatením dolomitického vápenca pri niekdajšej vyššej eróznej báze Malého jarku, je teda potočného pôvodu. Predstavuje vzácnu archeologickú a paleontologickú lokalitu s dokladmi o viacnásobnom paleolitickom, halštatskom osídlení. Pri jaskyni sa nachádza rovnomenný motorest.
(https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/)
Interpret: http://audionautix.com/
- Kategorie
- RC Auta
Komentáře